Galamba zavítala do Prešova
V sobotu 24. októbra 2015 priaznivci a nadšenci pre Galambu opäť po dlhšom čase zažili deň s veľkým „D“. Mohli by sme povedať, staré, známe označenie pre historický deň. Ale tento historický deň bol o čosi iný, ako tie, ktoré sme mali možnosť zažiť na Galambe. Bol to deň, kedy Galamba zavítala do Prešova.
Skoro ráno za hustej hmly a tmy nás začal autobus postupne zbierať. Ako správni pútnici sme svoju cestu začali modlitbou. Keď sa z tmy začal predierať deň a z hmly slnko, veru nikomu sa už nechcelo driemať. Celým autobusom sa niesli slová modlitby. Zároveň sa nám pozdĺž cesty ponúkala neskutočne krásna paleta jesenných farieb stromov, kríkov, polí. Nesmelé slnko, ktoré si len kde tu našlo otvor spomedzi oblakov vytváralo dojem otvoreného neba. Cesta takto ubehla veľmi rýchle.
Vďaka Filipovej navigácie sme sa dostali s autobusom priamo pred kostol, kde nás už vítal aj on i jeho prešovské spriaznené duše, jedným slovom dobrovoľníci, ktorí mu pomohli spríjemniť našu návštevu. Po krátkom občerstvení sme sa vydali na poznávanie centra mesta. Sprievodcu nám robil už skoro domáci Prešovčan, br. Filip. Najlepším momentom pre mnohých z tejto prehliady iste navždy ostane výhľad na slnečný Prešov z výhliadkovej veže Konkatedrály sv. Mikuláša.
Ďalším, neodmysliteľným bodom programu bola sv. omša. Trošku sme br. Filipa prekvapili pestrosťou obetných darov. A tak jeho domáci prešovskí veriaci mohli vidieť dlhý zástup ľudí, ktorí prinášali dary ako: tortu, ovocný kôš, levandulové výrobky, orechy, jablká, zemiaky, koláče, pagáčiky, klobásu, pálenku, syrovú tortu. Po sv. omši nám brat Tomáš porozprával o jedinečnej výstave relikvií blahoslavených a svätých. Po tejto individuálnej prehliadke relikvií sme šli na ďalšiu prehliadku – exkurziu ku sestričkám z Kongregácie Jesu, ktoré vyrábajú liturgické hostie. Pre všetkých nás to bol úžasný zážitok vidieť celý proces vyrábania hostií až po ich samotnú distribúciu.
Obed sme mali priam kráľovský v Šariš parku, len pár metrov od Pivovaru Šariš. Na úpätí kopca sa vypínal Hrad Šariš. Odtiaľto sme sa presúvali dna prešovskú kalváriu. Mierne stúpanie, schody dali poniektorým zabrať, ale keď uvideli mesto ako na dlani, na bolesť hneď zabudli. K tomu ešte krásne sfarbené stromy, modrá obloha – fantastický pohľad a zážitok. V kaplnke na Kalvárii sme sa spoločne pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva. Potom rýchlo spoločná fotka, pretože nás už čakal teplý čas, káva a koláče v Oáze Svetlo a Život.
Ešte stále to nebol koniec nášho výletu. Čakala nás návšteva Slovenského technického múzea v Solivare. Je národná kultúrna pamiatky, jedinečná svojho druhu na Slovensku. Tvorí ho komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky. Po prehliadke múzea sme sa vrátili do kláštora. Pred cestou sme si pochutili na koláčoch, káve i čaju a br. Filip pridal pár slov o kláštore a rekonštrukcii, ktorá teraz prebieha.
A keďže už bol pokročilý čas, nadišiel čas sa rozlúčiť, poďakovať či vysloviť želania šťastného návratu. Po Filipomov požehnaní sme sa vydali na cestu domov. Počas celej cesty vládla úžasná atmosféra, autobusom kolovali koláče od výmyslu sveta, sladké či slané. Veruže došlo aj výmene receptov na koláče. Ešte sme neopustili ani Prešov a autobus sa zmenil v jeden orchester, ktorý vydržal spievať všelijaké pesničky až do Fiľakova. Všetci sa cítili super. Už teraz uvažujeme nad ďalším výletom.
Vrúcne poďakovanie patrí br. Filipovi a jeho dobrovoľníkom za vrúcne prijatie, pohostenie za čas, ktorý nám venovali.
A ako sme sa mali si všteci môžete pozrieť vo fotogalérii: FOTKY (klik)