Gifra na Galambe
V dňoch od 21. – 27. júla 2014 bolo vo Fiľakove pri Františkánskom kláštore celoslovenské stretnutie fratniškánskej mládeže GIFRA. Mladí z celého Slovenska, ktorých oslovil život sv. Františka z Asissi, strávili úžasných 7 dní v spoločnosti Nebeskej Matky – Sedembolestnej Panny Márie. Počas celého týždňa rozjímali o jej bolestiach. Ich pestrý program napĺňali prednášky, modlitby, sv. omše, tvorivé dielne, športové hry a všeličo iné … Pre mnohých bol nezabudnuteľný sviečkový pochod na hrad a modlitba za mesto i tento kraj.
V piatok 25. júla bola hlavným bodom ich programu pešia púť z Fiľakova na Galambu. Mladí putovali po skupinkách. Poobedie trávili pri športových hrách, rozhovoroch a večer bola na programe sv. omša a krížová cesta, pričom každé zastavenie bolo dotvorené vlastným zobrazením zastavenia krížovej cesty. Na sv. omši boli prítomní aj „domorodci“, ako ich br. Filip volá, prišli aj dobrodinci z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Po spomínanej krížovej ceste bol ešte krátky scénický tanec a potom už nasledovala celonočná adorácia a pre mnohých aj prvá noc v spacáku pod holým nebom.
Do sobotňajšieho rána viacerých prebudili slnečné lúče, ale našli sa aj takí, ktorí ako budíček mali zvony kravičiek, čo sa pásli neďaleko. Po rannej hygiene pri studni a raňajkách mali ešte prednášku, neskôr nasledovala sv. omša, kde mal znova akčnú a veľmi hlbokú homílu br. Filip. Potom nasledovalo balenie a znova pešia púť do Fiľakova.
Fotografie z tohto pobytu mladých františkánov si môžete pozrieť v našej galérii alebo na týchto linkoch:
link č. 1 – piatok 25.7.2014
link č. 2 – sobota 26.7.2014
Svedectvo, ktoré vás možno povzbudí:
„GIFRA bola pre mňa úžasná akcia, ktorá len potvrdila a prehĺbila rôzne odpovede, ale i otázky v mojom živote. Františkánska mládež to nie je len skupinka mladých ľudí, ale spoločenstvo ľudí okolo Krista v spojení so sv. Františkom, ktorých spája rovnaká nádej, radosť, prijatie, láska a priateľstvo. Fiľakovo so svojou úžasnou prírodou a veľmi pohostinnými ľuďmi na mňa zapôsobilo, a tak sa pýtam, kde sme? Bolesť ako súčasť života sa stáva niečím veľkým a požehnaným, ak ju prijmeme s vierou, že Boh sa postará a On sa postará! Všetko má svoj zmysel… ako sme neraz počuli a ako si často opakujem. Aj naše zmysly nás k tomu privádzajú a nakoniec ten najväčší najhlbší šiesty zmysel, teda srdce ako miesto kontaktu s Bohom nás o tom utvrdzuje… je to miesto, kde sa zaznamenáva uchováva a spracováva to, čo zmyslami zachytíme a čomu dovolíme, aby nás formovalo… Tak nám všetkým prajem, aby sme zmyslami vnímali všetko krásne, čo Boh dáva a čo môžeme ďalej pretvárať, dotvárať a privádzať do rôznych podôb na slávu Božiu..
Pokoj a dobro… a nebojme sa urobiť všetko, čo nám povie…“