Za tetou Paulínkou….

Áno, tak sme ju všetci volali, nie pani ale teta …                            +!

Bola jednou z prvých podporovateliek výstavby kaplnky Sedembolestnej a neskôr aj Pustovne sv. Antona na Galambe. Ustavične nás podporovala varením pre našich pomocníkov, finančne, ale snáď zo všetkých najviac svojimi modlitbami. Na všetky galambské podujatia a sv. omše prichádzala ako prvá a stále sa modlila. Mala typický úsmev v očiach a veľmi srdečný stisk ruky.

Mal som tu česť byť pred mesiacom pri nej v nemocnici priniesť jej Eucharistiu. Z blízka som teda mohol pozorovať, ako to svetlo úsmevu v jej očiach hasne a ruky strácajú pevnosť. Bol to jej tichý proces rodenia sa pre nebo….

Teta Paulínka,
je isté, že tu na zemi budete už navždy chýbať do tej našej galambskej mozaiky radosti… Kým z nej všetci postupne povypadávame, chceme vás prosiť, aby ste ako Božia služobníčka orodovala za nás v nebi u nášho Pána a Spasiteľa…
Amen.

Za nadšencov APEIRONU kaplnky Sedembolestnej na Galambe, br. Filip