Zamyslenie a novoročný pozdrav od br. Filipa

Všetkých Vás, vytrvalých a verných fanúšikov galambského projektu APEIRON kaplnky Sedembolestnej, srdečne pozdravujem a plný Nádeje Vás vítam v novom roku 2016, roku, ktorý vyjadrujeme slovným spojením: „Rok milosrdenstva“ !!!

Odo dňa kolaudácie našej pustovne Antona Paduánskeho húževnato premýšľam ako ďalej… A chystal som sa každý deň, že tu tento článok napíšem…. Našťastie, že mi to vyšlo ešte v prvom mesiaci roka… Mám na pamäti myšlienku, ktorú Ria nedávno poznamenala: …“Ale veď tá pustovňa sa nestavala iba tak, pre nič za nič….“ To znie pre moje uši akoby výzva  –„No tak dotiahnime veci do konca a naplňme ich formu duchovným obsahom“!

Áno, áno, je treba sa nanovo zomknúť a nanovo nadchnúť pre tú našu prvopočiatočnú víziu pustovne. Pustovne, ktorá už dávno stojí a je skolaudovaná, tej pustovne, pri ktorej sme sa toľko namáhali, tej pustovne, o ktorej sme toľko hovorili, že má v prvom rade slúžiť pre rozjímanie človeka nad životom, Bohom a svetom, v tichu a samote… Teraz je tu ten čas, kedy naozaj otvárame brány… Mám nádej, že za pár dní si na tejto stránke budete môcť kliknúť na link „PODMIENKY POBYTU“…

Humorne sa tak vraví, že keď muž veľa hovorí, tak sa unaví a keď žena mnoho vraví, tak si oddýchne…. Tak či tak, životná skúsenosť hovorí, že je dobre na istý čas pretrhnúť akýkoľvek kontakt s hlukom sveta a sústrediť sa na Boha, ktorý prebýva v hĺbke každého jedného z nás…. Takýto pobyt bude v podstate čakaním, kedy a ako sa k nám celkom osobitným spôsobom prihovorí Boh, keďže jeho hlas zvyčajne zaznieva v tichu a nie v hluku sveta….

Mimochodom, čakanie nie je nijako populárne…. Napríklad, také čakanie u lekára v preplnenej ambulancii nás desí (ak je to k zubárovi, tak dupľom :-)…. Čakanie proste neznášame, lebo je to situácia, ktorú neovládame a nemáme pod kontrolou…
Pustovnícke čakanie je a má byť zvláštnym spôsobom aktívne. Človek v tom prítomnom okamihu má byť úplne ponorený do seba, do svojho vnútra. Takýto človek, čo sa rozhodol pre zopár pustovníckych dní, sa vlastne učí trpezlivosti nielen v tom jednom týždni pustovníckeho zotrvania, ale to zotrvanie potom pokračuje do jeho nasledujúcich dní, mesiacov a rokov a má potom naďalej aj odvahu zostať tam, kde je a žiť každodennosť s nádejou a dôverou, že všetko ostatné, čo nás v živote ešte čaká, sa nám bude postupne krok po kroku ukazovať a napĺňať….

Všímajte si ľudí neschopných na nič poriadne čakať… O koľko hodnotných vecí sa v živote ukrátili svojou nedočkavosťou, svojim subjektívnym presvedčením, že všetko veľké, krásne a dobré sa teraz odohráva niekde inde, kde my práve nie sme a práve preto tam treba hneď a zaraz ísť. Pre takéhoto človeka bude vždy daný okamžik úplne prázdny… Byť trpezlivý a ponorený do ticha, znamená žiť svoj život aktívne v prítomnej chvíli a popritom čakať na mieste. V čakaní a mlčaní sa teda nemusí skrývať žiadna pasivita! A človek ani nevie, o čo všetko sa ukracuje, keď systematicky uniká pred tichom, samotou a trpezlivým načúvaním…

Všímajte si ľudí, ktorí sú zamilovaní, ako málo im stačí, aby si porozumeli, aby sa pochopili… Hocijaká malá šifra alebo znamenie a vedia svoje.. Takto je to aj s človekom, ktorý je zamilovaný do Pána Boha v osobnom vzťahu.. Vtedy sa stáva temer všetko pre neho Božím znamením…. A má každý deň zápasiť o dary Božieho Ducha, aby ho na životnej ceste rôzne znamenia neplietli….
Pozrite, poznám tu v Prešove kamaráta, ktorý vraví, že aj vo svete, ale aj vo vnútri katolíckej Cirkvi sa schyľuje k nejakej vážnej revolúcii. Vraj stačí ešte jedna udalosť podobná kauze Bezák a je to tu….

No a v miestnej prešovskej nemocnici zase na každom poschodí visí nápis: „Ticho lieči“… A nejde popritom iba o nejaké prvoplánové ticho.. Ide o ticho, skrze ktoré, môže začať človek žiť naozaj v symbióze tela aj duše…. lebo psycho-somatické javy sú príliš časté. Nuž a garantom symbiózy ľudskej duše aj tela je a navždy bude sám Boh!!!

Zdá sa mi totiž, že ľudia by dnes chceli robiť lacnú revolúciu. Tá spočíva v tom, že stačí, ak ukážeš prstom na nejakú čiernu ovcu, ktorá voľajako zlyhala, opľuješ ju a s chuťou si do nej kopneš, najlepšie anonymne… Tým pádom sa pridáš na stranu tých dobrých a je z teba veľký revolucionár, ktorý je v každom ohľade OK. A hlavne, za nič nie zodpovedný!!!

Náš zakladateľ, sv. František, bol tiež revolucionár a v rozhodujúcom okamihu svojej mladosti začal tú revolúciu uskutočňovať celkom inak, ako všetci okolo neho predpokladali.. On zostúpil do ticha svojej duše, veľa sa Boha pýtal a veľa počúval.. Až napokon zmenil seba! No a na počudovanie, mnohí historici hovoria, že práve takto zmenil Cirkev a v istom zmysle aj chod sveta…

Som presvedčený, že žiadny pokrok ani človeka, ani ľudstva, sa neudeje mimo ľudské svedomie, a tak z toho nutne vyplýva potreba jeho formovania….
Preto sa práve v tieto dni na Galambe napĺňa čas, milostivý čas, v ktorom môže každý z nás uskutočniť zmenu aj svojho zmýšľania, aj svojho konania….
Preto sme dali v septembri na magnetky vytlačiť citát od môjho obľúbeného filozofa Sorena Kierkegarda: „VYTVÁRAJ TICHO A VEĎ LUDÍ K TOMU, ABY MLČALI“….

Takže po mesiaci Vám všetkým, ktorí ste našimi sympatizantmi, kamarátmi, priateľmi a hmotnými aj duchovnými podporovateľmi, chceme zvestovať, že sa chystáme na Galambe 14. februára o 15.00 hodine otvoriť „Rok milosrdenstva“,ktorý bude spojený s krížovou cestou, ako aj dňom otvorených dverí galambskej pustovne, kde sa môžete dozvedieť podmienky prijatia na päťdňové pobyty v samote a v tichu….

Zatiaľ toľko, prosím, sledujte nás aj naďalej, lebo už čoskoro sa tu objaví pozývajúci plagát na otvorenie „Milosrdného roku“!!!
Naozaj, úprimne sa na Vás všetkých tešíme…

S úctou a vďakou
brat filip