Deň otvorených dverí Pustovne sv. Antona Paduánskeho

Drahí naši priatelia, priaznivci a nadšenci pre Galambu!

Nedeľa –  12.jún 2016 sa do galambskej kroniky zapíše ako Deň otvorených dverí. Tento deň sme plánovali už skôr,  avšak až teraz v predvečer sviatku patróna pustovne sv. Antona Paduánskeho, sa nám zdal ako ten najvhodnejší čas.

Túto slávnosť predchádzalo mnoho väčších či menších prác. Pekne poporiadku. Brat Filip zavítal na Galambu tento krát o niekoľko dní skôr, ako zvykol chodievať posledné mesiace. S jeho príchodom sa spájali veľké plány kopania základov zvonice, avšak nie je to také jednoduché, ako sa to zdalo. Tak prišli na rad dôležitejšie veci a menej dôležitejšie veci. Tie je v jeho filozofii trošku zmenili poradie, ale ako on hovorí „Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu“. …. A aj tento jeho pobyt na Galambe mal spoločný menovateľ, ako ostatné – stále bol „na behu“, čas rýchlo plynul a tradične sa toho moc nestíhalo.

Napokon sa pozornosť sústredila na pripravovanú slávnosť. Keďže mal v úmysle pripraviť pre všetkých návštevníkov prekvapenie v podobe novej skalky, posledné úpravy na interiéri domčeka (pustovne) sa už tradične robili pred slávnosťou.

Brat Filip už tradične slúžil každý večer sv. omšu, okrem soboty, kedy sv. omša bola ráno. V piatok chlapi doniesli na Galambu zem, ktorá mala vytvoriť základ skalky. Ešte sa inštalovalo svetlo v jednej miestnosti. Vo večerných hodinách dorazilo auto aj s nábytkom, stolíkmi, poličkami, oltárom a lavičkami. Sobotňajší program sa niesol hlavne v duchu budovania skalky i dokončovania interiérových doplnkov ako závesov, okenných sieťok.

Nakoľko na Galambu zavítala aj návšteva br. Filipa z Bratislavy (snúbenci) a z Prešova (Timurovci), podieľali sa na všetkej práci a pridali ruku k dielu, spolu s oddanými a vernými ľuďmi z galambského spoločenstva. Vďaka obetavej práci všetkých sa napokon podarilo všetko dokončiť, i keď tradične sa pracovalo do neskorých hodín.

Samotná slávnosť v nedeľu 12. júna bola jedinečná. Dá sa povedať, že to bol nultý ročník slávnosti sv. Antona Paduánskeho na Galambe. Sv. omšu predchádzalo duchovné pásmo o svätcovi, ktoré moderoval br. Filip a hudobne túto časť programu dotvárala hudobná skupina mladých od Prešova. Cieľom tohto pásma bolo predstaviť jedného z najznámejších františkánskych svätých. Hlavným celebrantom na sv. omši bol kapucín z Kremnických baní páter Lukáš. Bola to jeho prvá návšteva u nás a podľa všetkého nie posledná. Tak ako ho očarilo prostredie Galamby, boli sme aj my očarení jeho slovom a jeho zapáleným postojom k tomuto miestu. Br. Filipa prišli podporiť aj pútnici od Prešova, najmä členovia Hnutia za pomoc rozvedeným kresťanom. Svojou návštevou vyjadrili úctu a obdiv k miestu, do ktorého tak rád hoci aj z Prešova zavíta. Sv. omša bola slúžená za všetkých, ktorí od začiatku stavby pustovne akokoľvek pomohli, či ich forma bola materiálna, finančná či pomohli svojou prácou, modlitbou, alebo o ich pomoci vie len Najvyšší.

K symbolom svätca z Padovy patrí ľalia a chlieb. Na tieto symboly, ktoré sa s ním spájajú poukázal aj br. Filip tým, že v rámci sv. omši sa požehnávali ľalie a chlieb sv. Antona. Tento chlieb vypiekli v Prešove a ľudia si ho mohli zakúpiť, pričom všetky peniažky z predaja pôjdu na chudobných tohto regiónu. Chlebík obsahoval aj pribalenú legendu, ktorá vysvetľuje pôvod symbolu. Tak isto aj ľalie, ktoré symbolizujú čistotu žitia v pravde a láske.

Po sv. omši sa návštevníci presunuli k domčeku. Asi prvé, čo im doslova „udrelo“ do očí bola skalka. Mnohých zaujímala galéria obrázkov zo stavby pustovne. Samozrejme takmer všetci mali možnosť br. Filipa pozdraviť osobne, totiž tento krát sa rozhodol vypomôcť s podávaním občerstvenie. Bolo to milé gesto, ktoré viacerí ocenili.

Samé nebo držalo ochrannú ruku nad Galambou, keďže naokolo sa už od poobedia kopili mraky. Napokon večer sa všetko podarilo zbaliť, odložiť, poskladať …. a až potom prišiel rad na výdatný dážď.

Na záver vyslovujeme poďakovanie všetkým, ktorí pomohli k dotvoreniu atmosféry tejto slávnosti. A tak ako aj br. Filip často spomína, že sme Bohu málo vďační, my taktiež nedokážeme prejaviť a vysloviť to úprimné poďakovanie za akúkoľvek pomoc, hoci sa zdá byť len zdanlivo malá či bezvýznamná. Ale v našich a Božích očiach má nesmiernu cenu.

Pre potešenie duše a očí, pre všetkých prítomných aj neprítomných ponúkame fotky: FOTKY (klik)

Ostávame s vrúcnym pozdravom a s hlásním PRAVDY A LÁSKY! (životné heslo sv. Antona Paduánskeho)