Slávnosť Sedembolestnej 2020

Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie na Galambe

Rok sa s rokom opäť vzájomne minul a znova sme sa v hojnejšom počte stretli na  slávnosti Sedembolestnej Panny Márie. Hoci je mnoho kostolov či pútnických miest zasvätených Patrónke Slovenska, všetky museli rešpektovať aktuálne obmedzenia, vrátane nás na Galambe.

Ako prezrádza program, duchovné prežívanie týchto dní sme začali už v pondelok na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Zároveň sme od pondelka poobedia  hostili malú skupinu Františkánskej mládeže (Gifra) na čele s bratom Filipom a sestrou Caritas. K tejto skupine sa pridali ešte manželia zo Zvolena, pre ktorých to bola prvá púť u nás a veríme, že nie posledná.

V pondelok večer páter Jakub viedol pobožnosť Krížovej cesty a moderoval aj adoráciu, ktorú sprevádzal západ slnka. (Adoráciu sme si stanovili, nakoľko naša Rožňavská diecéza prežíva aj Rok Eucharistie.) Po nej sa už Gifráci riadili svojim vlastným programom do neskorých večerných hodín.

V utorok, teda v deň slávnosti, Galamba žila už od samého rána. Všetci, čo spali na Galambe sa prebudili do krásneho (trochu chladnejšieho a hmlistého) rána. Slnko rýchlo zvíťazilo nad hmlou, čo bola predzvesť nádherného, slnečného dňa. Netrvalo dlho a areál Galamby začal voňať gulášom (vône sa miešali od všetkých troch variacich partií) a trávnik pred kaplnkou sa zasa zapĺňal lavičkami s nadriadenými vzájomnými vzdialenosťami. Gifráci medzičasom odbehli na výlet na Šomošku.

Už približne na obed začali prichádzať prví pútnici. Medzi nimi boli aj členovia speváckeho zboru Ad hoc z kostola Kráľovnej rodiny z Bratislavy. Títo speváci boli úžasní, už od prvých tónov nás vtiahli do duchovného prežívania slávnosti, hoci ich skúšanie pred vystúpením odskúšalo trpezlivosť pútnikov, ktorí sa chceli modliť sv. ruženec.

Onedlho sme privítali ďalších pútnikov z východu. Došiel v hojnom zastúpení Prešov (a okolie) a taktiež členovia speváckeho zboru (Chorus Latinus Presoviensis), ktorí na svoje uvítanie krásne zaspievali mariánsku pieseň. Tesne pred sv. omšou došli aj pútnici z Trnavy, z ktorých mnohí boli na Galambe po prvý krát. Vedúcim zájazdu z Prešova aj Trnavy patrí uznanie za ich odhodlanie, že organizovanie púte na Galambu nevzdali J Nesmieme zabudnúť aj na nových pútnikov od Žiliny, ženičky, ktoré ráno nasadli na vlak a vydali sa tak púť sem k nám.

Hlavným celebrantom a kazateľom bol po dlhej dobe br. Filip a možno o to viac sme doslova hltali každé jeho dojímavé slovo nielen z kázne ale aj úvodného príhovoru. Opäť sme mali možnosť zažiť jeho neopakovateľný humor. Ale aj na ňom samotnom sa dalo vidieť, že je nesmierne rád, že je opäť na slávnosti na Galambe. Doslova žiaril radosťou a užíval si prítomnosť tejto chvíle.

Ako sme sa neskôr dozvedeli pri poďakovaní brata Filipa, už spomínaný spevácky zbor z Bratislavy mal práve týmto vystúpením svoju dernieru (teda posledné vystúpenie v takomto zložení). Po agapé nám ešte predstavili pásmo duchovných piesní. Hoci niektorí využili tento čas na vzájomné rozhovory, ktoré sú tradične na Galambe „nikdy nekončiace“, ale krásne tóny a spev napokon pritiahol mnohých posedieť si v chládku a v závere ich vystúpenia sme chceli počuť stále čosi navyše.

Táto slávnosť bola ešte čímsi jedinečná. Totiž pred záverečným požehnaním  nasledovalo požehnanie ikony Matky Ticha, ktorú napísala Janka Mináriková. Táto ikona bude v kaplnke Pustovne. Načasovanie ikony je aktuálne, nakoľko mesiac október bude misijným mesiacom s Matkou Ticha.

Na záver konštatovali, že na našej malej Galambe (za horami za dolami, na juhu stredného Slovenska) malo zastúpenie takmer celé Slovensko (Prešov, Trnava, Bratislava, Žilina, Zvolen, Nitra …) Títo pútnici prišli spolu s nami osláviť Sedembolestnú Pannu Máriu, ale aj vyprosiť požehnanie a milosti do svojich osobných životov. V hojnom zastúpení prišli aj pútnici z blízkeho okolia. Samozrejme nechýbali terciári z Lučenca i Detvy, dokonca aj jedna sestra terciárka z Prešova sa nám ohlásila a nechýbala ani terciárka zo Zvolena, ktorá sa vlastne spolu s manželom zapojila do programu pre Gifrákov.

Mnohí pútnici boli na Galambe po prvý krát, mnohých už považujeme za našich tradičných pútnikov. Jedným slovom sme boli radi, že ich po roku opäť vidíme a že sa rozhodli napriek všetkým prekážkam prísť na túto slávnosť.

Ako sa všetko začína, tak sa všetko končí. Ako sme pútnikov vítali, tak prišiel čas na rozlúčku. V závere chceme všetkým poďakovať, ktorí akokoľvek a čímkoľvek prispeli k sláveniu na Galambe. Či to boli skupinky, ktoré pripravovali guľáš, kvetinovú výzdobu, ozvučenie, hudobný doprovod so spevom, zabezpečenie lavičiek …… za celou slávnosťou sa skrýva kopec ľudí a ich obetavej práce aj veľa drobností, ktoré vidí len Pán Boh.

„Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.“  sv. Ján Pavol II. (Citát, ktorý zaznel v kázni brata Filipa)

Pre spomienku na krásne chvíle FOTOGALÉRIA