Sobota bielych ruží na Galambe

Začiatok mája priniesol dlho očakávané zmiernenie ťažkých deprimujúcich covidových zákazov a príkazov. Preto sa mohla na Galambe v sobotu 8. mája pri dodržaní všetkých potrebných opatrení konečne slúžiť svätá omša, ktorú celebroval brat Filip s jasným cieľom. V jubilujúcom roku svätého Jozefa posvätiť základný kameň plánovanej veže menovaného svätca, aby dielo bolo úplné, aby sa zvon umiestnený vo veži rozliehal po okolí a zvolával Boží ľud do svätostánku.

Br. Filip pozýval na omšu najmä domorodcov s ktorými pred rokmi Galambu budovali. Obsadenie bolo komorné, nechýbali jeho rodičia a zástupcovia Prešova. Omša sa niesla v milej rodinnej atmosfére bez ozvučenia, ale ďakovné slová  br. Filipa za krásne roky prežité v ich spoločnosti prenikali do duše. Hneď v úvode nezabudol zdôrazniť, že na Galambu sa vracia ako domov a veľmi rád.  V kázni priblížil svätého Jozefa robotníka a poukázal na dôležitosť spoločnej práce  otca a syna, na ich spoločné rozhovory v dospievaní a riešení problémov, čo v súčasnej dobe v rodinách často absentuje. Na záver omše si prichystal dve  prekvapenia.

Najprv predstavil ešte teplú knihu vydavateľstva POSTOJ MEDIA s.r.o. s názvom Žiť ako svätý Jozef, kde je autorom 20 stranovej kapitoly Muž robotník. A potom sa udialo niečo, čo tak často, ak vôbec, nevidieť. Br. Filip sa v krátkom príhovore poďakoval všetkým matkám, ale i všetkým slobodným a bezdetným ženám, ktoré sú duchovnými matkam, pri príležitosti pondelňajšieho Dňa matiek a navyše, každej jednej žene sa poďakoval osobne darovaním nádhernej bielej ruže, teplým slovom a úctou. Nejedno oko zvlhlo od dojatia.

Takto obohatení človečinou sme sa po skončení omše presunuli ku základnému kameňu na akt posvätenia. Po posvätení sme pokračovali v presune k pajte na občerstvenie a neformálne priateľské rozhovory do neskorých hodín. Tešili sa aj nebesia, po niekoľkodňovej nepohode počasia sa ráno objavila modrá obloha s typickými bielymi mrakmi, dobrou viditeľnosťou, príjemnou teplotou, síce s povievajúcim vetrom, ktorý v čase pozdvihovania úplne stíchol…

Vďaka Bohu, veľká vďaka bratovi Filipovi!

Nedá mi nespomenúť aj dianie pred omšou. Areál Galamby po dlhšej uzávere bolo potrebné pre návštevníkov a na omšu patrične pripraviť a tak počas dňa usilovne pracovali ženičky pri ratovaní dlhých záhonov noblesnej levandule – pýche Galamby od buriny, rovnako na svahu okolo kaplnky, kde sa hrdo vypínali žiarivo červené tulipány. Za volantom na kosačke sedel brat Filip a s radosťou chlapca lietal po lúke, kosil a medzitým vítal prichádzajúcich. Na predpokladanom  mieste veže sa chlapi borili s vykladaním základného kameňa z auta, jeho umiestnením a pamätnou tabuľkou. Pri pajte sa pripravovalo pohostenie. Jednoducho, všetko muselo byť tip-top ako VŽDY! Ale, chýbala nám Lucka, Duša Galamby. Kvôli povinnostiam birmovnej mamy sa objavila až podvečer.

Vďaka Vám dobrí ľudia, vďaka Vám Boží ľudia! Vďaka za Galambu!

Nehodná služobnica M.

Foto