Hoci je už takmer koniec novembra a všetko v prírode má svoj čas. Všetky rastliny – kvety, kríky si vyžadujú svoju náležitú starostlivosť v tom správnom čase. A tak sa o jesennú údržbu a prípravu na zimovanie kríkov postarali aj naše ženičky spolu s našim Mirim.
 |
 |
Opäť po nejakom čase na Galambu medzi nás zavítali študenti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity z Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja. Je to už tradícia, že okrem zastavenia sa v obci Ratka, študenti prídu i na Galambu. Avšak tentokrát prišli v nezvyčajnom jesennom 14. novembra.
 |
 |
Hoci je už jeseň v plnom prúde a „babie leto“ za nami, na Galambe sa stále nájde nejaká práca. A tak nezaháľame a snažíme sa udržiavať poriadok aj v tomto jesennom čase.
 |
 |
 |
 |
Ako to už v prírode chodí, po horúcich letných dňoch prichádza k panovaniu jeseň. Asi čoraz viac aj vy vo svojom okolí badáte zmeny, najmä vo farbe lístia.
Tu u nás na Galambe sme tiež svedkami takýchto zmien. Máme za sebou už prvé slabšie či silnejšie mrazy, ktoré zanechali stopy na kvetoch, niektoré stromy zhadzujú lístie, na iných sa naopak lístie farbí. V každom prípade, jeseň má svoje čaro všade, i na Galambe.
V prvú októbrovú sobotu (6.10.), predpovede počasia všade na Slovensku ohlasujú „babie leto“. Tak sme aj my pekné jesenné počasie využili na poslednú kosbu trávnika v celom areáli. A keď sme skončili kosenie a čistenie kosačky, panovala taká nostalgická atmosféra. Predsa máme za sebou 12.-tu kosbu (od apríla po dnešný deň), čo dáva priestor pre nielen pre pekné spoločné zážitky, ale najmä priestor pre poďakovanie sa Pánu Bohu, ale aj sebe navzájom, že máme za sebou ďalší “ úspešný ročník“ kosenia 🙂
 |
 |
 |
 |
Článok prevzatý z TASR uverejnil aj webový portál Lučenec 24 dňa 17.9.2018.
15. september na je Galambe už tradične považovaný za vrchol celoročnej sezóny a za takú „naj“ slávnosť. Niežeby sme ostatným podujatiam počas roka venovali menej pozornosti, to nie. Ale slávnosť Sedembolestnej Panny Márie má na Galambe patričnú úctu aj význam. Tento rok bol opäť čímsi netradičný – v niečom sme vsadili na tradíciu a na druhej strane sme opäť niečomu dali prívlastok „po prvýkrát“.
Aj tento rok sme v predvečer slávnosti na sviatok Povýšenia sv. Kríža mali pobožnosť Krížovej cesty, ktorú viedol páter Anton. Na záver pobožnosti si každý z nás mohol uctiť relikvie sv. Kríža.
V samotný deň slávnosti, teda v sobotu, Galamba ožívala už od deviatej ráno. Začali sa schádzať ženičky, ktoré stavali na guľáš, my ostatní sme tiež zabezpečovali všetko potrebné. Avšak prv, ako by sme sa rozbehli po svojich povinnostiach, sme sa v kaplnke pomodlili desiatok sv. ruženca a celý deň, celú slávnosť, pútnikov … sme odovzdali do rúk Matky Božej. Ako rýchlo plynul čas, tak sa pomaličky menil aj areál – pribúdali lavičky, stoly, ozvučenie, miešala sa vôňa guľášu či kapustnice. Potom prišli naši tradiční pútnici z Prešova. Medzi nimi boli aj takých, ktorí pravidelne chodievajú na naše slávenia ale aj noví, čo mu sme sa potešili. A podobne tomu bolo aj s ostatnými zídenými veriacimi, my ich nazývame „domáci pútnici“ z okolia. V tej širokej spleti ľudí sme nachádzali známe ale i nové tváre. Veríme, že ich niekedy opäť medzi nami uvidíme. Samozrejme nemôžeme zabudnúť na našich tradičných pútnikov z Krškan – rodičov a súrodencov nášho br. Filipa.
Pred sv. omšou bol priestor na sv. spoveď, ale aj na modlitbu sv. ruženca. Zároveň Janka, organistka z Vidinej priestor pred sv. omšou skvele využila na spievanie pesničiek k oslave Sedembolestnej Panny Márie. Hlavným celebrantom na sv. omši bol františkánsky novokňaz páter Silvester. On bol už niekoľkokrát na Galambe, avšak ako kňaz tu mal svoju premiéru. Počas kázne svojimi slovami veľmi zapôsobil na všetkých, za čo bol aj patrične odmenený potleskom. Svoju premiéru v miništrovaní (širšom zmysle slova) mal aj Béla. Tiež to zvládol na výbornú. Na výbornú hodnotíme aj pani organistku s jej pomocníkom, ktorí taktiež mali svoju premiéru v hraní na takejto slávnosti.
Nuž a čo spomenúť ako tradičné ale zároveň jedinečné? V tomto veľkú úlohu majú ľudia, pre nás konkrétni ľudia, ktorí sa zídu nielen na slávnosti ale aj tí, ktorí akokoľvek pomohli pri organizovaní. Či už nám niečo požičali, priniesli kvetinovú výzdobu, prispeli finančne, prišli navariť, … mnoho ľudí, ktorí nemohli prísť a mysleli na nás v modlitbách a duchovne sa s nami spájali. Za mnohými ľuďmi sa skrýva mnoho mravenčej práce, ktorú ľudské oko zachytí len niekedy, ale Nebeský Otec to vidí neustále.
A v takomto duchu by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí pridali ruku k spoločnému dielu a nech vám to Nebeský Otec odplatí svojimi milosťami pre vás a vaše rodiny. Nezabúdame na vás v našich modlitbách.
Krátku fotoreportáž si môžete pozrieť tu: FOTKY
Pekne pozdravujeme všetkých nadšencov a našich priateľov! Chceme sa s vami podeliť o tieto príspevky o Galambe, ktoré sa v priebehu minulého týždňa objavili na internete.
http://www.teraz.sk/regiony/
Opäť po roku nadišiel čas, aby sme vás všetkých srdečne pozvali medzi nás na Galambu. Chceme spolu s vami prežiť túto slávnosť Patrónky Slovenska.
Program začíname v piatok (14.9.2018) pobožnosťou krížovej cesty o 18:30 hod. a slávnostná sv. omša bude v sobotu (15.9.2018) o 14:00 hod.
Tento rok nám účasť prisľúbil aj františkánsky novokňaz br. Silvester Poliak OFM. Tešíme sa na neho aj všetkých vás, našich starých známych, priateľov, nadšencov …
Dňa 16. augusta 2018 sme sa rozlúčili s našim ujom Ďurkom. Iste ste ho viacerí poznali z našich pobožností či podujatí, na ktorých sa pravidelne spolu so svojou manželkou Marienkou pravidelne zúčastňovali.
Smútočnému zhromaždeniu počas rozlúčky zneli aj tieto slová:
„Vieme, že sa vám tisnú slzy do očí, že vaše srdce je veľmi zarmútené, že nie je možné ubrániť sa plaču. Ale aj my zo spoločenstva na Galambe vás chceme uistiť, že nie ste v tomto smútku sami. Aj nám všetkým sa tisnú slzy do očí, sme zarmútení zo straty tak milovaného a nám blízkeho človeka. Je nám nesmierne ťažko uveriť, že Ďurka viac medzi nami na Galambe neuvidíme.
Aj uja Ďurka Galamba veľmi chytila za srdce. Koľko strávených hodín práce obetoval spolu s ostatnými, ako dokázal pomáhať svojimi radami i zručnosťami. V hlavách sa nám premieta film ako pracoval, ako sa smial, ako sme všetci spoločne s ním trávili čas na Galambe a to aj pri nedeľných modlitbách, či pobožnostiach krížovej cesty, na spoločných podujatiach aj výletoch. To všetko je teraz už len pekná spomienka, ktorá však nikdy nezanikne, lebo všetko čoho sa dotýkali ruky uja Ďurka, je dielo, ktoré nám na Galambe ostáva a bude nám ho neustále pripomínať“….
Prosíme aj vás všetkých našich nadšencov a priateľov, spomeňte si na neho v modlitbách, nech mu Pán dá večné odpočinutie.