Život ide ďalej alebo post-primičné práce
Ako sa letné slnko strieda s mesiacom, hrejivé denné svetlo s hviezdnou nočnou tmou, tak pomaly bežia dni i na Galambe. Po veľkých udalostiach začiatkom júla nemôže zastať na mŕtvom bode, hoci br. Filip odchádza do Prešova. Chceme sa k tomu postaviť ako ku novej výzve, ktorá nás pevnejšie zomkne. Zároveň však chceme naďalej ostať otvorení novým priateľským vzťahom, ktoré tvoria základ spoločenstva na Galambe.
A čo je nové? Horúce slnko pomaly vysušilo trávnik. Teda najprv sa br. Filip povozil na kosačke, potom sme po dlhom čase vytiahli vodárničku. Všetci sme zaspomínali na minuloročné polievanie, ktoré nie raz potrápilo ľudskú trpezlivosť (ale iba príprava, polievanie už bola zábava) Taktiež docestovala aj Daniela, ktoré ešte dokončila nejaké detaily na pilieroch krížovej cesty. Začali sa práce aj na mostíku (zábradlie). Kaplnka na Galambe veľmi očarila aj zahraničnú návštevu z Maďarska a Anglicka.
V týchto dňoch sme sa viac ako inokedy začali reálne zamýšľať nad propagáciou Galamby. Ako ju do dostať do povedomia blízkej aj vzdialenej verejnosti. Ako predstaviť ľuďom – veriacim i neveriacim, náhodným okoloidúcim, cyklistom i motorizovaným, domácim i zahraničným návštevníkom, turistom proste všetkým, čo vzniklo na Galambe. A keď už sem prídu, aby trošku dozvedeli históriu stavby, plány do budúcnosti alebo v prípade, že by chceli byť nápomocní, kde a na koho sa môžu obrátiť.
Ako nám môžeš pomôcť ?
Forma pomoci
Duchovne – modlitba na tento úmysel
Materiálne – hocijaký stavebný materiál, bližšie informácie brat Filip (0910 640 842)
Svojou prácou – počas brigád
- muži – pomocou na stavbe
- ženy – strava pre brigádnikov, Anička Gášparová (0905 543 186)
Finančne – č. ú.: 2944465170/1100
Ďakujeme.
Ďakovná sv. omša br. Filipa – novokňaza
Prvú sv. omšu br. Filipa dňa 6. júla 2013 predchádzala vysviacka na sviatok sv. Cyrila a Metoda vo Fiľakove. S výzdobou kaplnky sme začali už v predvečer slávnosti. Hlavnou manažérkou kvetinovej výzdoby bola Mirka Sarvašová, ktorá svojim citom a našimi požiadavkami na symboliku a zachovanie ducha voľnej prírody (pšeničné klasy, ruže, tŕne, zlatá tráva, …) dokázala pre br. Filipa slávnostne ozdobiť kaplnku. Keďže nás v piatok večer (znova tradične) zastihla tma, s výzdobou sme pokračovali nasledujúce ráno a skončili sme (znova tradične) na poslednú chvíľu. Ale pohľad na vyzdobenú kaplnku bol očarujúci.
Pred sv. omšou ešte bolo potrebné rozložiť stoličky, lavičky, postaviť stánky a veľký garden party stan, pripraviť sakristiu, stolík na obetné dary či samotnú liturgiu.
Na sv. omši boli prítomných mnoho spolubratov br. Filipa, ale aj ostaných diecéznych kňazov z blízkeho okolia. Medzi obetnými darmi sa objavila lipa – strom, ktorý priniesli naši priatelia z Prahy, pastierska palica – ručne vyrezávané s ornamentmi Galamby, štóla od študentov GMA, ale aj hlinený kalich… Na záver nastal priestor pre poďakovanie sa. Poďakovanie sa všetkým, ktorí akokoľvek prispeli svojou prácou alebo čímkoľvek nielen k dôstojnému sláveniu sv. omše ale i úpravou a výzdobou okolia. Potom nastalo ďakovanie a dary pre br. Filipa, kde opäť prostredníctvom vrúcnych a úprimných slov zazneli hlboké myšlienky, želania či povzbudenia. Veľmi pekným gestom po sv. omši bolo sadenie lipy – stromu, od ktorého sa podľa br. Filipa dá mnoho učiť.
Agapé sa nieslo v radostnom duchu hudby a pohostenia, sprevádzané priateľskými rozhovormi a stretnutiami. Poniektorí využili tento vzácny čas na prehliadku či zamyslenie sa pri zastaveniach Krížovej cesty. Všetci prítomní mali ešte možnosť osobne gratulovať br. Filipovi resp. sa s ním rozlúčiť.
Inštalácia Krížovej cesty
V týždni od 2.7.2013 – 5.7.2013 bolo na Galambe veľmi rušno. Nielenže sa robili posledné úpravy areálu okolo kaplnky, ale tento tieto dni sa niesli v znamení inštalácie Krížovej cesty. Autorka, Daniela Tenglerová, spolu so svojim priateľom Milkom trávili celé na Galembe a spolu s nimi to prežívali i ostatní dobrí ľudia, ktorí ku nám patria a svojou prácou prispeli i pri tomto veľkom diele. Celá inštalácia už na prvý pohľad nebola jednoduchá, krehké z hliny vymodelované a vypálené jednotlivé znamenia bolo treba osadiť, ukotviť na drevené piliere. Toto dielo Krížovej cesty znova jedinečnou súčasťou nielen samotného areálu ale pre nás všetkých, ako aj pre samotnú autorku má nesmierny význam.
Fotografiami možno zachytiť len tvar (podobu, výzor) jednotlivých zastavení. Srdečne Ťa pozývame k osobnej prehliadke tejto Krížovej cesty, aby si naživo videl a skutočne pocítil hĺbku myšlienky, ktorú vyjadrujú tieto sošky znázorňujúce zastavenia možno aj tvojej osobnej krížovej cesty.
Areál Galamby zdobí nový most
„Na poslednú chvíľu“, tak toto slovné spojenie veľmi vystihuje každú situáciu, keď niečo „finišujeme“ skutočne päť minút po dvanástej. Hoci drevené hrady na mostík boli už dávno prichystané, namorené, most začal získavať svoju podobu tesne pred slávnosťou. O to viac si ceníme ochotu všetkých šikovných chlapov, ktorí svojou zručnosťou a šikovnosťou dali mostu terajšiu podobu, tradične v poslednej chvíli.
Prípravy v plnom prúde
Úprava okolia
Stretnutie „poradného výboru“
Nezvyčajný altánok na hawajský spôsob
Nezvyčajný nápad preletel hlavami šikovných chlapcov. Za všetko mohla zapotrošená plachta z altánka. A keďže okolie Galamby je bohaté na rákosie, rozhodli sme sa tento doteraz málo-využívaný prírodný materiál využiť ako „strešnú krytinu“. A tak zrazu nápad začal rásť na skutky a napokon akoby pásová výroba (kosenie, čistenie, vytváranie zväzkov, upevňovanie) krytiny pokryla strechu altánka. A tak celý altánok pôsobí neobyčajnou kombináciou, čoho výsledkom je príjemné posedenie.
Leto na Galambe a prvé práce
Kvetinky
Úprava prístupovej cesty
Levanduľa
Stromčeky
Mostík
Fugovanie
Br. Rafael znova zavítal na Galambu
„Verím v Cirkev všeobecnú“ (katolícku), bolo hlavným mottom príhovoru br. Rafaela, misionára, ktorý si pri svojej krátkej návšteve vždy nájde čas na slávenie sv. omši na Galambe a priateľské rozhovory.
Teraz tomu bolo tak dňa 25. apríla, na sviatok sv. Mareka, apoštola a evanjelistu. Zišli sme sa malé spoločenstvo ľudí a podľa slov br. Rafaela tvoríme Cirkev. Tvoríme ju našimi vzťahmi, že sa navzájom nielen poznáme, ale si aj navzájom dôverujeme, veríme si, vieme sa jeden na druhého spoľahnúť. A ak máme toto medzi sebou túto vzájomnú dôveru, ktorá prúdi obojstranne, máme všetko.