Úprimné poďakovanie

Drahí naši galambskí priatelia..       +!

Dni letia ako sedemhlavý drak. My už medzičasom máme aj po Dni otvorených dverí, ktorý bol spojený so slávnosťou Antona Paduánskeho.. A ja v dňoch, ktoré nastali po tejto slávnosti, stále viac pociťujem nesmiernu vďačnosť za všetko. ….

A aj tak viem, že som Bohu málo vďačný za všetko, čo mi dáva a že veľmi rýchlo zabúdam na všetky jeho dary … z nich najväčší ste pre mňa vy, dobrosrdeční ľudia, s ktorými tu môžem vytvárať vzťahy,…. a bez ktorých by som bol v tom galambskom priestore absolútne stratený. … Vy viete, ktorí ste to, vy viete, koho tam vždy pri svojom medzipristátí nájdem. Nájdem ako človeka nielen schopného za každým priložiť ruku k dielu, ale aj ako človeka, ktorému môžem úprimne povedať, ako sa mám. … Veľmi vám za to ďakujem, vám všetkým nadšencom okolo kaplnky Sedembolesntej na Galambe, ktorých stále pribúda. … Nosím si vás všetkých vo svojom srdci a vždy sa pri Božom oltári snažím všetkých, čo s Galambou súvisíte, ponárať do obete svätej omše. … Ďakujem vám všetkým z láskyplnej úprimnosti svojej duše. …

S úctou a vďakou brat filip

PS: Osobitne by som tu na krátkom priestore predsa len spomenul dve mená, ktoré nám krátko pred dňom sv. Antona veľmi výrazne pomohli: Daňo Koval, čo sa žalúzií týka a Stanislav Lazúr, čo sa nábytku týka. Daňo aj Stano, Boh vám žehnaj! Ďakujem a viem, že vy viete prečo..