Exkurzia vysokoškolákov na Galambe
V stredu 6. apríla 2016 k nám, na „územie ticha a pokoja“, zavítalo vyše 60 vysokoškolákov – študentov zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity z Nitry. Študenti z tejto univerzity pravidelne chodievajú na odbornú exkurziu na Ratku a už takmer šiesty rok i na Galambu. Skupina tohoročných účastníkov exkurzie bola veľmi očarená z miesta, kde sa ocitli. Nečakali, že spoza zákruty a dlhej cesty „kde nič, tu nič“ sa zrazu vynorí tak krásne miesto. Z Ratky im sprievodcu robil starosta, Milan Spodniak, a na Galambe sme si vymenili vedúce slovo. Študenti si nadšením vypočuli celý príbeh, ktorý sa spája s výstavbou kaplnky i pustovne. Len ťažko verili, ako sme dokázali vďaka Božej prozreteľnosti „uvariť z vody“ celé dielo na Galambe.
Deň milosrdenstva 2016
Rok milosrdenstva, hodina milosrdenstva a deň Božieho milosrdenstva (3. apríla 2016) – toto sú hlavné body, ktoré charakterizovali dnešné podujatie na Galambe. Krásne, teplé, jarné počasie nám prialo. Zišlo sa mnoho ľudí. Medzi veriacimi sa nachádzali pútnici od Prešova, Krškan, blízkeho či vzdialenejšie okolia, verní nadšenci pre Galambu, ale i noví priatelia zavítali medzi nás.
Celá slávnosť začínala o 15:00 hodine Korunkou Božieho milosrdenstva. Po nej nasledovalo požehnanie úplne nového ornátu br. Filipa. Je to dar od Prešovských veriacich. Dá sa povedať, že je to „firemný ornát“, keďže má slúžiť pre potreby slúženia sv. omší na Galambe.
Sv. omšu nás spestril spevom a hrou Fiľakovský organista. Kázeň br. Filipa bola zameraná práve na Božie milosrdenstvo, aké je nevyčerpateľné a úplne zadarmo pre všetkých. Neskôr nasledovalo odprosenie milosrdného Boha a zasvätenie sveta i seba Božiemu milosrdenstvu.
Vôňa pečených klobások každému jednému dráždila nos i žalúdok. Avšak naše pohostenie neostalo len pri klobáske a chlebíku. Každý si mohol vychutnať túto kombináciu aj s pivom či iným nealkom. Samozrejme nechýbali ani tradičné koláče, bez ktorých si už žiadnu akciu na Galambe nevieme predstaviť.
Potom nasledovali veľkonočné rozhovory – teda nové rozhovory. Mnohí si boli pozrieť domček, čo sa zmenilo, ako sme pokročili v zariadení. Ich zraku neunikla úplné nová sedačka, ktorá priam lákala k vyskúšaniu.
Opäť máme za sebou ďalší úspešný a požehnaný deň. Úprimná vďaka všetkým, ktorí nám dnes akokoľvek a kdekoľvek pomohli. Veľmi si to vážime a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Fotografie z dnešnej slávnosti si môžete pozrieť tu: FOTKY
Prvé jarné dni
Uplynulé dni na Galambe mali opäť, po nejakom čase, pracovný nádych. Venovali sme sa údržbe nášho trávnika. Je najvyšší čas, očistiť ho a samozrejme aj trošku prihnojiť, aby sme zabezpečili aj v suchých dňoch jeho sýtosť. Poučení zo zanedbania potrebnej jarnej „očisty“ v minulom roku, sme sa pustili do práce. Vyskúšali sme novú technickú vymoženosť na trávnik, ktorá dala zabrať našej trpezlivosti (a aj slovnej zásobe), keďže sme sa museli na pokojnom mieste s pokorou a pokojom vysporiadať s jej kvalitami i technickými parametrami v porovnaní s rozľahlou parcelou trávnika v celom areáli. Dôležité je, že sme sa nepodľahli prvotnému prehnanému očakávaniu o maximálnom výkone a kúsok po kúsku sme priam zdolávali široký lán trávnika. V najbližších dňoch budeme i naďalej s pokojom pokračovať. Tak nám Pán Boh pomáhaj!
Na Kvetnú nedeľu poobede (20.marca 2016) sme sa opäť stretli na pobožnosti Krížovej cesty. A práve dnes k nám zavítali aj dve pútničky priamo z Prešova. Bolo to milé prekvapenie.
Prvá pôstna nedeľa v Roku milosrdenstva
Prvou pôstnou nedeľou (14.2.2016) sme na Galambe slávnostne otvorili Svätý rok Milosrdenstva, čo nám bude pripomínať tzv. „polo-brána“ dôvery. Janko Kaličiak a br. Filip túto bránu inštalovali už v sobotu a iste si zaspomínali na tie časy, keď spolu trávili viac času pri spoločných prácach. Pre všetkých okoloidúcich Rok milosrdenstva bude pripomínať baner pri ceste. Účasť domácich veriacich, či veriacich z blízkeho okolia podporila desať členná skupina pútnikov z Prešova. Medzi nimi bol aj „osobný miništrant“ br. Filipa, malý Lukáš.
Samotnú pobožnosť krížovej cesty predchádzala modlitba odprosenia a poďakovania. Všetci sme si potom vypočuli úryvok z Evanjelia o márnotratnom synovi a zároveň milosrdnom otcovi. V slovách brata Filipa odzneli veľmi vrúcne slová povzbudenia o nekonečne milosrdnom Bohu.
Hlavnou témou pri pobožnosti krížovej cesty a jej jednotlivých zastavenia, bola myšlienka „nemám čas“. Tak ako sa chlapi striedali pri nesení kríža a kahanca, tak ženy sa striedali pri čítaní modlitieb pri zastaveniach krížovej cesty.
Po záverečnom požehnaní nasledoval veľmi hlboký a úprimný príhovor „vedúcej“ prešovských pútnikov br. Filipovi, Evky. Nebol to len kompliment na Valentína, ale úprimné slová vďaky za všetko, čo pre nich br. Filip znamená.
A keďže nedeľa sa neráta medzi pôstne dni, na záver sme sa všetci zhromaždili okolo spoločných stoloch pri malom občerstvení v podobe koláčikov, kávy či vínka. Bol to čas priateľských rozhovorov. Taktiež to bola príležitosť, aby sa všetkým prítomným predstavili návrhy zvonice, ktorá by sa mala začať budovať. Oba návrhy nakreslil náš Janko (majster tisícich remesiel).
Takto sme si do kroniky našich galambských podujatí zapísali ďalšiu vydarená a hlavne požehnanú udalosť, na ktorú nám prialo aj počasie. Vďaka všetkým za účasť a za vytvorenie pekného spoločenstva.
Fotky si môžete pozrieť tu: (klik) FOTKY
Zamyslenie a novoročný pozdrav od br. Filipa
Všetkých Vás, vytrvalých a verných fanúšikov galambského projektu APEIRON kaplnky Sedembolestnej, srdečne pozdravujem a plný Nádeje Vás vítam v novom roku 2016, roku, ktorý vyjadrujeme slovným spojením: „Rok milosrdenstva“ !!!
Odo dňa kolaudácie našej pustovne Antona Paduánskeho húževnato premýšľam ako ďalej… A chystal som sa každý deň, že tu tento článok napíšem…. Našťastie, že mi to vyšlo ešte v prvom mesiaci roka… Mám na pamäti myšlienku, ktorú Ria nedávno poznamenala: …“Ale veď tá pustovňa sa nestavala iba tak, pre nič za nič….“ To znie pre moje uši akoby výzva –„No tak dotiahnime veci do konca a naplňme ich formu duchovným obsahom“!
Áno, áno, je treba sa nanovo zomknúť a nanovo nadchnúť pre tú našu prvopočiatočnú víziu pustovne. Pustovne, ktorá už dávno stojí a je skolaudovaná, tej pustovne, pri ktorej sme sa toľko namáhali, tej pustovne, o ktorej sme toľko hovorili, že má v prvom rade slúžiť pre rozjímanie človeka nad životom, Bohom a svetom, v tichu a samote… Teraz je tu ten čas, kedy naozaj otvárame brány… Mám nádej, že za pár dní si na tejto stránke budete môcť kliknúť na link „PODMIENKY POBYTU“…
Humorne sa tak vraví, že keď muž veľa hovorí, tak sa unaví a keď žena mnoho vraví, tak si oddýchne…. Tak či tak, životná skúsenosť hovorí, že je dobre na istý čas pretrhnúť akýkoľvek kontakt s hlukom sveta a sústrediť sa na Boha, ktorý prebýva v hĺbke každého jedného z nás…. Takýto pobyt bude v podstate čakaním, kedy a ako sa k nám celkom osobitným spôsobom prihovorí Boh, keďže jeho hlas zvyčajne zaznieva v tichu a nie v hluku sveta….
Mimochodom, čakanie nie je nijako populárne…. Napríklad, také čakanie u lekára v preplnenej ambulancii nás desí (ak je to k zubárovi, tak dupľom :-)…. Čakanie proste neznášame, lebo je to situácia, ktorú neovládame a nemáme pod kontrolou…
Pustovnícke čakanie je a má byť zvláštnym spôsobom aktívne. Človek v tom prítomnom okamihu má byť úplne ponorený do seba, do svojho vnútra. Takýto človek, čo sa rozhodol pre zopár pustovníckych dní, sa vlastne učí trpezlivosti nielen v tom jednom týždni pustovníckeho zotrvania, ale to zotrvanie potom pokračuje do jeho nasledujúcich dní, mesiacov a rokov a má potom naďalej aj odvahu zostať tam, kde je a žiť každodennosť s nádejou a dôverou, že všetko ostatné, čo nás v živote ešte čaká, sa nám bude postupne krok po kroku ukazovať a napĺňať….
Všímajte si ľudí neschopných na nič poriadne čakať… O koľko hodnotných vecí sa v živote ukrátili svojou nedočkavosťou, svojim subjektívnym presvedčením, že všetko veľké, krásne a dobré sa teraz odohráva niekde inde, kde my práve nie sme a práve preto tam treba hneď a zaraz ísť. Pre takéhoto človeka bude vždy daný okamžik úplne prázdny… Byť trpezlivý a ponorený do ticha, znamená žiť svoj život aktívne v prítomnej chvíli a popritom čakať na mieste. V čakaní a mlčaní sa teda nemusí skrývať žiadna pasivita! A človek ani nevie, o čo všetko sa ukracuje, keď systematicky uniká pred tichom, samotou a trpezlivým načúvaním…
Všímajte si ľudí, ktorí sú zamilovaní, ako málo im stačí, aby si porozumeli, aby sa pochopili… Hocijaká malá šifra alebo znamenie a vedia svoje.. Takto je to aj s človekom, ktorý je zamilovaný do Pána Boha v osobnom vzťahu.. Vtedy sa stáva temer všetko pre neho Božím znamením…. A má každý deň zápasiť o dary Božieho Ducha, aby ho na životnej ceste rôzne znamenia neplietli….
Pozrite, poznám tu v Prešove kamaráta, ktorý vraví, že aj vo svete, ale aj vo vnútri katolíckej Cirkvi sa schyľuje k nejakej vážnej revolúcii. Vraj stačí ešte jedna udalosť podobná kauze Bezák a je to tu….
No a v miestnej prešovskej nemocnici zase na každom poschodí visí nápis: „Ticho lieči“… A nejde popritom iba o nejaké prvoplánové ticho.. Ide o ticho, skrze ktoré, môže začať človek žiť naozaj v symbióze tela aj duše…. lebo psycho-somatické javy sú príliš časté. Nuž a garantom symbiózy ľudskej duše aj tela je a navždy bude sám Boh!!!
Zdá sa mi totiž, že ľudia by dnes chceli robiť lacnú revolúciu. Tá spočíva v tom, že stačí, ak ukážeš prstom na nejakú čiernu ovcu, ktorá voľajako zlyhala, opľuješ ju a s chuťou si do nej kopneš, najlepšie anonymne… Tým pádom sa pridáš na stranu tých dobrých a je z teba veľký revolucionár, ktorý je v každom ohľade OK. A hlavne, za nič nie zodpovedný!!!
Náš zakladateľ, sv. František, bol tiež revolucionár a v rozhodujúcom okamihu svojej mladosti začal tú revolúciu uskutočňovať celkom inak, ako všetci okolo neho predpokladali.. On zostúpil do ticha svojej duše, veľa sa Boha pýtal a veľa počúval.. Až napokon zmenil seba! No a na počudovanie, mnohí historici hovoria, že práve takto zmenil Cirkev a v istom zmysle aj chod sveta…
Som presvedčený, že žiadny pokrok ani človeka, ani ľudstva, sa neudeje mimo ľudské svedomie, a tak z toho nutne vyplýva potreba jeho formovania….
Preto sa práve v tieto dni na Galambe napĺňa čas, milostivý čas, v ktorom môže každý z nás uskutočniť zmenu aj svojho zmýšľania, aj svojho konania….
Preto sme dali v septembri na magnetky vytlačiť citát od môjho obľúbeného filozofa Sorena Kierkegarda: „VYTVÁRAJ TICHO A VEĎ LUDÍ K TOMU, ABY MLČALI“….
Takže po mesiaci Vám všetkým, ktorí ste našimi sympatizantmi, kamarátmi, priateľmi a hmotnými aj duchovnými podporovateľmi, chceme zvestovať, že sa chystáme na Galambe 14. februára o 15.00 hodine otvoriť „Rok milosrdenstva“,ktorý bude spojený s krížovou cestou, ako aj dňom otvorených dverí galambskej pustovne, kde sa môžete dozvedieť podmienky prijatia na päťdňové pobyty v samote a v tichu….
Zatiaľ toľko, prosím, sledujte nás aj naďalej, lebo už čoskoro sa tu objaví pozývajúci plagát na otvorenie „Milosrdného roku“!!!
Naozaj, úprimne sa na Vás všetkých tešíme…
S úctou a vďakou
brat filip
Ako si žije Galamba
Z nového roka už máme za sebou takmer 17 dní. Či je bežný pracovný deň, sviatok či nedeľa, stále má deň 24 hodín. A tak pomaly plynú dni každému jednému z nás, tak plynú dni i na Galambe.
V piatok (15. januára) sme sa tu v okolí Galamby prebudili do zasneženého rána. Hoci situácia na cestách bola všelijaká, sneh vytvára tajomnú atmosféru a zvlášť keď ho vnímame v prírode.
Na Galambe pokračujeme v našich modlitbách. Stretávame sa každú nedeľu o 15:00. Do modlitieb zahŕňame aj všetkých dobrodincov našej Galamby.
