Ďakovná svätá omša br. Rafaela

„Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti…“ (Lk 11, 17)
Br. Rafael, jeden z našich misionárov, opäť zavítal aj „domov“ – na Galambu. a tradične len na veľmi krátky čas. Sami sme tomu nechceli veriť, pretože ešte sa ani rok s rokom nestretol a mali sme ho tu znovu. Naposledy slúžil sv. omšu v kaplnke na sviatok Krista Kráľa minulý rok. (20. novembra 2011) A naopak, br. Rafael bol milo prekvapený, koľko sa toho za necelý rok pri kaplnke zmenilo.

A tak sa v piatkový podvečer (12. október 2012) pri príležitosti ďakovnej sv. omši zišlo malé spoločenstvo veriacich. Všetci s nadšením počúvali jeho. Hlavnou myšlienkou jeho kázne bol citát z dnešného evanjelia: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti…“. Veľmi nám kládol na srdce, aby v našich vzťahoch či už rodinných alebo priateľských pestovali vnútornú jednotu. Zdôrazňoval, aby sme si túto jednotu a súdržnosť zachovali aj na tomto mieste, pretože len vnútorne zjednotení môžeme napredovať a budovať aj toto Božie dielo.
Priateľské rozhovory po sv. omši sú tradične súčasťou takýchto stretnutí a večer, ako to chodí /obzvlášť na Galambe 🙂 /, našla nás tma a teraz v jesenný čas už o čosi skôr…

Rok na Galambe v obrázkoch

Relikvie sv. Cyrila na Galambe

Relikvie sv. Cyrila na Galambe

Pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, putuje po slovenských farnostiach relikvia sv. Cyrila. V týchto dňoch sa vzácna relikvia nachádza v Novohradskom dekanáte. Ako najvhodnejšie miesto na odovzdanie relikvie, v rámci jej putovania z fiľakovskej farnosti do farnosti Fiľakovské Biskupice, bola bez váhania kaplnka na Galambe. Práve toto územie ukrýva v sebe symboliku hraníc týchto dvoch farností. 

A tak, kaplnka si opäť zapísala do svojej kroniky ďalší historický okamih. Nielenže práve počas sv. omše (19.9.2012) boli v tejto kaplnke prítomné relikvie sv. Cyrila, ale lučenecký dekan vdp. Gabriel Rákai pri tejto príležitosti posvätil sochu Sedembolestnej Panny Márie.
Na sv. omšu sa zišlo mnoho veriacich z blízkych dedín (Ratka, Čakanovce, Radzovce) ale i Fiľakova, ktorých neodradila ani búrka. I keď sme dážď túžobne očakávali, v tento deň sme ho brali ako požehnanie a na druhej strane ako skúšku či nakoniec upevnenie našej viery, keď pred sv. omšou z tmavých oblakov  znovu vyšlo slnko.
Lucia S.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie

Tradícia slávenia sviatku Sedembolestnej Panny Márie na Galambe sa píše už od roku 2005. Avšak tradícia nespočíva len v každoročnom opakovaní slávenia. Naša tradícia a túžba zachovať si ju, rastie z roka na rok a o to viac, keď vidíme, čo sa za ten rok na „území zázrakov“ udialo a koľko lásky sme zažili, či mohli rozdať ostatným.
Tento rok sme opäť mohli v sviatok Patrónky Slovenska s veľkou úctou privítať mnoho pútnikov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Dobrotivý Boh nám ( niekedy maloverným) znovu dokázal svoje nekonečné požehnanie. Prípravy na slávenie sv. omše a potom i na agapé sa začali už od samého rána. Čas pri týchto posledných ladeniach neskutočne ubiehal. Ale Boh je pánom aj času a postaral sa, aby všetko malo svoj pravý čas. I keď sa v konečnom dôsledku sv. omša nezačala presne, ako bolo plánované, bolo zjavné, že nikomu to nevadilo. Mnohí, podľa možnosti, využili čas na stíšenie, iní na obdiv diela, ktoré od roka vyrástlo.
Hlavným celebrantom na sv. omši bol br. Kamil Kucharčík OFM a koncelebrovali mu br. Peter Pružina OFM a Marián Krupčiak, rodák z Ratky. Ani táto sv. omša sa vo svojom závere nezaobišla bez úprimného poďakovania všetkým dobrodincom, ktorí akýmkoľvek spôsobom (finančne, materiálne, svojou prácou, akýmkoľvek dielom) pomohli pri zveľaďovaní okolia kaplnky. Ale vrúcne poďakovanie odznelo i tým, ktorí sa podieľali na príprave tejto slávnosti (a veru bolo komu ďakovať). Samozrejme hlavné slová vďaky zazneli najmä br. Filipovi, ale i Rii (Márii Murínovej), pretože bez ich odhodlania a nasadenia by kaplnka nemala takú podobu, akou sa môže pýšiť teraz. V širokom dave ľudí bola prítomná i Daniela, dievčina, ktorá bude autorkou z hliny vymodelovaných zastavení krížovej cesty. Na toto naše prvé stretnutie priniesla i svoje niekoľkokrát prerábané jedno zo zastavení.
Keď som v úvode spomínala tradíciu, k nej patrí aj občerstvenie v podobe guľášu a koláčov. Práve počas agapé nastal znovu ten správny čas na vzájomné rozhovory, stretnutia, úsmevy či objatia. A nás (priaznivcov združenia Apeiron kaplnky Sedembolestnej) to len utvrdilo pokračovať v tejto tradícii.

Lucia S.